Vznik Československa bol dôležitým momentom pre našu svojbytnosť. Dostali sme sa zo zoskupenia štátov Rakúsko-Uhorska a začali sme žiť svoj vlastný príbeh. Československo bol ohromný projekt a spája sa tu viacero zaujímavých vecí, o ktorých vieme o dosť menej. 

Prvá vec je, že sme jazdili vľavo, nie vpravo Zmenilo sa to až s príchodom nacistického Nemecka do nášho priestoru v roku 1939. 

Ďalšia vec, že sme zaviedli osem hodinovú pracovnú dobu. To bola nepoznaná sociálna ekonomická zmena a takých bolo viacej. 

Československo bola hospodárska veľmoc. Ešte začiatkom 20-tych rokov sme boli omnoho silnejší ako Nemecko, Rakúsko a Holandsko. Tieto krajiny boli ďaleko za nami. V roku 1934 sme boli 10 najvyspelejšou ekonomikou sveta. Prišli sme o to kvôli druhej svetovej vojne, ale hlavne pre nekompetentnosť a skutočne zlé hospodárenie komunistického režimu ktorý sa ujal vlády od roku 1948.

Ženy u nás dostali právo voliť medzi prvými na svete. Napríklad také Maďarsko alebo Francúzsko museli na to počkať dlhšie po vojne.

Naším hlavným mestom mohla byť Žilina. Nebola to hneď Bratislava. Hovorilo sa aj o Nitra či Martine. Napokon kvôli svojej dobrej polohe získala tento status Bratislava, vtedy najväčšie mesto na Slovensku s 80 000 obyvateľmi. 

Niektorí politici chceli na počesť Woodrowa Wilsona, americkéhocprezidenta, nazvať Bratislavu Wilsonovým mestom. 

Ďalší zaujímavosť je, že sme chceli mať prístup k Moru, o čom uvažoval prezident Masaryk. Chcel byť spojencom vtedajšieho kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Mali sme mať vytvorený koridor od Bratislavy až po Záhreb. Lenže mnohé iné politické veľmoci toto nechceli dovoliť a náš nárok na toto územie smerom k Jadranu nebol ničím podložený. 

Vďaka Československu sme ako Slováci ohromne narástli. Niekedy sa používajú také naratívy, že Slováci boli utláčaní v spoločnom štáte. Ale musíme povedať, že sme zažili ohromný kultúrny aj hospodársky rozvoj. Predtým, pred 1. svetovou vojnou by sme našu inteligenciu naozaj rátali len v malých množstvách ľudí v tejto vrstve. Boli to zvlášť úradníci, vzdelanci, farári. Nie každému sa skutočne darilo študovať.

Po 1. svetovej vojne sme zažili ohromný rozvoj. Postavilo sa množstvo škôl a knižníc, založená bola naša Univerzita Komenského. Možno až tretina Slovákov nevedela čítať a písať. To sa zmenilo a z kultúrneho hľadiska sme sa ohromne posunuli dopredu.

Majme radi svoju vlasť, modlime sa za Slovensko rozvíjajme ho každý svojím najlepším dielom práce ako len vieme. Buďme ľuďmi, ktorí Slovensko rozvíjajú a prajú mu dobro. Žime základné morálne, etické hodnoty, aby sme budovali dobrý charakter Slovenska. Za toto sa modlím a toto nám prajem.