Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

„Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”