Pred pár týždňami sa na pôde Národnej rady konala konferencia na tému prínosu paliatívnej starostlivosti o paciena. Jej organizátorom bolo KDH.
„Dnes tu prišli odborníci, prišli ľudia zo sektora a boli tu ľudia z poisťovní. Boli tu ľudia, ktorí sú pravidelne pri lôžku pacienta, starajú sa o nich v mobilných a kamenných hospicoch a diskutovali sme na rôzne témy,“ uviedol jeden z prednášajúcich, MUDr. Peter Stachura, poslanec NR SR za KDH.
Zacitujem istého anglického politika. „To, ako sa spoločnosť vie správať ku svojim najzraniteľnejším, je meradlom jej ľudskosti.“ Uviedol jeho poslanecký kolega, Branislav Škripek, ktorý na svojom facebookovom účte zverejnil status, v ktorom širšie rozvíja myšlienku „za život“.
„Byť pro-life, teda ochraňovať život a rozvíjať kultúru života, nemôže byť a nie je „len“ byť proti potratom, proti zabíjaniu nenarodených detí.
Znamená to aj starať sa o kvalitu života starnúcich ľudí, o dlhodobo chorých a zomierajúcich, aby sme sa ako spoločnosť neuchyľovali ku predstave o lekársky asistovaných vraždách či samovraždách, čo sa pekne nazýva a verejnosti podsúva ako dobrá vec, pod názvom „eutanázia“.
Chce to byť na pohľad moderná a humánna praktika, vraj „ukončenie utrpenia človeka,“ ešte aj s prívlastkom ‚milosrdné‘, ale nie je tomu tak. Pod pláštikom pekných citov a pomoci človeku, je to len cesta k cynickému zbavovaniu sa v spoločnosti vraj nepotrebných, nevýkonných, ekonomicky nevýhodných pacientov.
O tejto téme musime hovoriť, aby bola chápaná do hĺbky.“
Odborným garantom konference bola MUDr. Andrea Škripeková, primárka paliatívneho oddelenia NOÚ.
„Zákon o paliatíve je ako moje dieťa. Je pravda, že to stále prežívam ako akési narodeniny. Lenže tie narodeniny nechcem prežívať bez torty a bez sviečky. Vždy mám pocit, že treba k tomu niečo pridať,“ uviedla v neskoršom rozhovore.
„Potešilo ma to, ani som si nemyslela, že ma to spomínanie, znovu vyrozprávanie tohto príbehu, tak poteší. Verím, že energia, ktorá do zrodu zákona bola vložená, bude mať aj iné ovocie a že bude mať ovocie aj v samotnej implementácii.“
Jej manžel, Branislav Škripek, podotkol, akou spoločnosťou by sme mali byť. „Sme svedkami doby, kedy sa človek mení na nejakú ekonomickú jednotku, kedy sú schopní niektorí ľudia aj v zdravotnom prostredí iba rátať, koľko čo stojí a koľko sa ušetrí, keď by prípadne zomrel. Takouto spoločnosťou nemôžeme chcieť by. My sa musíme vedieť naučiť, ako zomierať dobre, lebo už zomierame predvídateľne.“
„Paliatíva možno nevie priniesť nádej na vyliečenie. To nevieme. Ale vieme priniesť nádej. Možno budete mať lepší deň, kedy dostanete lieky od bolesti a možno sa budete vedieť lepšie koncentrovať na svoje vnúčatá,“ podotkol MUDR. Peter Stachura, odborník v oblasti paliatívy.
