Je potrebné, aby sme pripomínali a opäť zdôrazňovali to, čo sa nám za pár desaťročí stratilo – potrebnú prepojenosť staršej generácie v našich rodinách, s tými, čo sú doma mladší.

To, čo prirodzene a tradične existovalo v rodinách, sme dajako „preonačili,“ rozhárali, a asi by sme to mali vedieť zase nejako reparovať. Naši „starejší“ nie sú na zahodenie. Aj keď už vieme byť odpútani a samostatní, máme svoje rodiny, nie je to tak, že by sme ich nepotrebovali. Prinajmenšom naše deti potrebujú starých rodičov. Napríklad aj preto, aby „tak inak“ ukazovali, načo sú tie „staré veci“ – staré hodnoty, dobré.

Peter Mach sa mnoho rokov angažuje v politike a súčasne predsedá Združeniu kresťanských seniorov. Spolu s kolegom Marošom Čaučíkom a Jankom Horeckým ma pozvali na toto stretnutie, na pár slov.

Nie som ešte senior, ale nenahraditeľnosť starejších si uvedomujem.

Mojich pár slov bolo o tom, aby svoj čas využívali aj na kruciálnu vec. Aby si pre svoje deti a vnúčatá pýtali od Najvyššieho Darcu to, čo žiaľ v tomto „emancipovanom“ svete neraz strácajú a čo si svet neváži. Čím svet pohŕda a čomu sa vysmieva – Božiu milosť a vieru k poznaniu Ježiša Krista.

Boh modlitby a prosby počúva a reaguje na ne, čo je ohromná istota tých, ktorí to poznanie majú. Vidieť boží pohyb v životoch ľudí je privilégium tých, čo modlitbu chápu a konajú.

Ja sa modlievam za mohutné prebudenie na Slovensku. Kiež už príde!