Vyjadrujem sústrasť a pohnutie nad smrťou väzneného odporcu putinovho režimu – Alexeja Navaľného.

Za posledné roky vo väzení bol 27 krát na samotke. To je tak nebezpečné, ked vyjadruje svoje rozdielne názory na riadenie spoločnosti? Tak veľmi sa bojí režim mocných jedného človeka? Aj napriek takémuto zastrašovaniu, prajem ruskej spoločnosti obhájiť svoju cestu ku skutočnej slobode. Oplatí sa za to žiť aj zomierať.

So smrťou ruského politika súvisí aj chladné myslenie v slovenskom parlamente.

Vyjadriť prejav sústrasti ku smrti človeka je ľudské. Taká normálna „človečina,“ aká k nám patrí, lebo všetci sme ľudia. Ale poslanci koalície to dnes nechceli urobiť.

Aj keď sme poslanci Národnej rady, a práve sme to nemohli schváliť podľa rokovacieho poriadku NR SR, lebo nás nebolo dosť prítomných, tak sme to predsa urobili. Vyjadrili sme gesto úcty zosnulému politickému väzňovi Alexejovi Navaľnému.

Lenže niekoľkým vládnym poslancom to vadilo, tak sa k nám nepridali a ešte sa aj ohradili voči nášmu správaniu. Mrzí ma to, ba až desí. Politika nás predsa nesmie „odľudštiť.“