Dnes, 24.júna, je pamätný deň obetí komunistického režimu. Uctime si ich i týmto tichým zamyslením a modlitbou vďaky za ich obetu.

Toto je pravda, v ktorej som vyrastal aj ja. Tieto drôty viedli pozdĺž petržalskej strany od hlavnej cesty, ako je odbočka na hraničný prechod Berg, tiež z Karlovky od reštauráciu Riviéra do Devínskej novej Vsi, a potom ďalej a ďalej. Všade v našej „slobodnej zemi“ smerom na Rakúsko a v Čechách na tzv. Západné Nemecko.

Tak si na to spomínam a tá spomienka nie je vôbec príjemná. Spomínam na lži, v ktorých sme žili, na nemožnosť sa zhromažďovať, publikovať čo len najjednoduchší časopis, čokoľvek rozmnožiť na kopírke. Za niečo také sa šlo do basy. Taká bola realita.

Preto si vážim slobodu, v ktorej žijeme. Zmenu režimu, v ktorom sme žili. Zároveň je mi jasné, že kvalitnú spoločnosť treba vybudovať zodpovednými osobnými životmi, podľa morálnych a etických hodnôt, ktoré máme v našej vzácnej kresťanskej tradícii.

Ak sa použijú iné základy, vidíme len zreteľný úpadok. Záleží mi na dobrom rozvoji Slovenska.

Takto vyzerala „sloboda“ na hraniciach československa, v tábore krajín komunistickej internacionály.