K ženám mám úctu. Je úžasné a dychberúce, že chránia a nosia život. Toto je moje dobroprianie ženám k tomuto dňu, kedy si toto pripomíname.

Mám dosť rokov, aby som vedel aké je to obetavé, ťažké a že muž má ženu preto podporovať, chrániť a byť jej pomocou. Starať sa o ňu, ako o seba samého, ako to jasne napísal apoštol Pavol. Aby sme mohli mat krásnu a harmonickú rodinu. Taký je prirodzený a dobrý poriadok, daný nám Bohom, Stvoriteľom.

No je pre mňa zastrašujúce, ak sa má vyhlasovať ľudskými zákonmi, že ženy môžu – majú právo – nikto im do toho nemá hovoriť – naše deti zabíjať.

Potrat musí vždy byť len najkrajnejším riešením, keď je treba zachrániť zivot ženy. Nie spoločenskou normou.

Preto považujem rozhodnutie francúzskych zakonodarcov o „práve ženy na potrat“ za krvavé, hrozné a nezodpovedné dielo, ktoré tejto krajine navodí z dlhodobej perspektívy zlo a nie dobro. Prekliatie a nie požehnanie.

„Všimol som si, že všetci, ktorí sú za potrat, sa už narodili“, povedal kedysi výstižne Ronald Reagan.

Dodám, že všetci mali to šťastie, že ich matky nepremýšľali takto.