Som v Izraeli, na autentických miestach prvých útokov teroristov Hamasu.

Nasledujúce fotografie hovoria samé za seba. Zvrhlosť myslenia ľudí, ktorých radosťou je brutálne vraždiť nič netušiach civilistov z nenávisti k inému národu, je extrémna.

Ukážky áut po prvom prepade, z ulíc prvého miesta prepadu, Kibucu Kfar Azza pri Gaze, potom zbrane, aké tu radikáli používajú a rakety, ktorými v stovkách hocikedy ostreľujú civilné ciele.

Choré na celej mnohoročnej situácii Palestíny a Izraela je to, že už dávno mohli Palestínci mať a spravovať územie svojho štátu. Ale opakovane v histórii, šesť krát, odmietli ponuku prevziať svoje územie a neustále vyvolávajú násilie voči Židom. Je to nenormálny stav a musí sa zmeniť.

Miesto festivalu Nova, kde sa dialo surové vraždenie Hamasom. Dnes je to pietne miesto.

Nenávisť a vraždenie nemôžu nikdy priniesť pokoj a spolužitie. Videl som dnes výpovede tých, čo prežili, ale ich najbližší boli surovo, cynicky, chladnokrvne, odporne povraždení. No nepočul som od nich žiadne volanie po pomste, ani nenávisť.

Videl som odhodlanie ísť ďalej, zostať ľuďmi a nestať sa zvieratami, žiť ďalej v pokoji s inými, videl som ich modlitby k Najvyššiemu za najbližších, o ktorých prišli. Židia nepestujú nenávisť voči Arabom, ani iným luďom. Ale vedia, že nenávisti, ktorú zažívajú, je potrebné stanoviť hranice.