Myslenie detí formujú nielen naše školy, ale aj verejný priestor – informačný, mediálny, spoločenský. Životné heslo „môžem všetko, čo chcem“ je zlá cesta. Nesmieme deti učiť, že prirodzené danosti a hranice neexistujú.

V zahraničí už spoznali, kam taký postoj vedie – k zmätku v myslení aj živote. Uvádzam konkrétny príklad z Veľkej Británie. Nech je ich súčasná situácia pre nás varovaním. Nech je Slovensko múdre a nech sa oblúkom vyhne krokom, ktoré by nás nepozorovane priviedli do komplikovanej situácie.

Prepis:

Nedávno som sa vyjadril ku volebnému prieskumu vo Veľkej Británii, ktorý robila známa analytická agentúra Whitestone Insight.

Zachytil, ako sa tisíce ľudí vo verejnosti vyjadrili voči celému mesiacu dúhovej pýchy, ktorý prebiehal vo Veľkej Británii a vyjadrili svoje rozhorčenie nad poburujúcim spôsobom, ako dúhové vlajky progresívcov zaplavovali verejné priestory.

Známy moderátor automobilovej relácie Top Gear, James May, sa tiež vyjadril, že hnutie dúhovej pýchy je nebezpečné svojím diktátorským nátlakom.

Z viacerých prieskumných otázok sa dalo zhrnúť, že respondenti si neželajú, aby im bola vnucovaná dúhová a trans ideológia. A ja myslím, že toto je pocit mnohých nás tu na Slovensku.

A je potrebné, aby sme sa k tomu vyjadrili a zaujali svoje postoje.

Samozrejme, že všetci radi hovoríme o tolerancii. A tolerancia potrebná je. Potrebujeme navzájom rešpektovať, kto má aké názory.

Aj v tomto prieskume až 69 percent respondentov, voličov labouristov, vyjadrili názor, že rešpektujú, aký životný štýl ľudia chcú mať, ale nemyslia si, že trans ideológia má byť pertraktovaná verejne.

Som presvedčený, že toto je názor aj tu priemerne mysliaceho človeka na Slovensku.

Nech sa páči, ži a nechaj žiť. Rešpektujeme, kto sa ako pozerá na takéto veci vlastnej sexuality. Ale prečo toto má byť vnucované verejnosti a prečo máme tvrdiť, že to je niečo perfektné, že to je výborné? A prečo by toto malo ísť do škôl?

Prečo by sme toto mali predkladať deťom ako niečo správne?

Vo verejnosti máme mať zachovanú neutralitu.

A preto je nevhodné a nesprávne, keď sa aj na budovách štátnych inštitúcií vyvesujú dúhové vlajky práve aktivistami, ktorí v týchto úradoch majú dočasne zverenú úradnú moc alebo úradné poverenie.

62% respondentov labouristických voličov vyjadrilo, že na verejných budovách nemajú byť vyvesované žiadne názorové alebo ideologické vlajky. Znamená to teda, že ešte aj ľudia, ktorí sa označujú za progresívcov, väčšinovo tvrdia, že štátne, úradné, vládne budovy majú byť nestranné a nemajú tam byť vyvesované akékoľvek vlajky vyjadrujúcej nejakú ideológiu. Čo dúhová vlajka nesporne a jasne vyjadruje.

Nakoniec mohli by sme sa kľudne zamyslieť, že ak by niekto vyvesoval na štátnych úradných budovách napríklad kresťanskú vlajku, tak by to vyvolávalo pobúrenie ľudí, pretože majú ten pocit, že toto tam nepatrí. A povedzme, že je to správne.

Tento predvolebný prieskum vo Veľkej Británii si u Whitestone Insight zadala kresťanská organizácia Christian Concern a jej predstaviteľka Andrea Williams jednoducho zhrnula, že tento prieskum krásne ukázal, ako sú ľudia vo verejnosti v týchto otázkach rozháraní. Jednoducho odhaľuje to zmätok a chaos, kam sme upadli ako spoločnosť, keď sme jednoducho odmietli a zavrhli základné biologické skutočnosti. Keď sme spochybnili naše vlastné pohlavie a to, že existujeme ako muži alebo ženy.

Tento prieskum vo Veľkej Británií odhalil negatívny vplyv lgbt ideológie na myslenie mladých ľudí a detí. Tak ako som to v minulej časti povedal, že až 33 percent mladých voličov labouristov vo veku 18 až 24 rokov, tvrdí, uvádza, verí, že žena môže mať penis. Tak toto je jednoducho úpadok na rozume, keď sme prestali chápať základné biologické skutočnosti.

Fakticky je to zlyhanie všetkých ľudí, verejne zodpovedných ľudí, ktorí majú mať zdravý vplyv na výchovu mládeže a prinášať im normálne hodnoty.

Ak necháme naše deti celé roky vystavovať na školách škodlivej ideológii, ktorá ich bude učiť o nejakej trans sexuálnej možnosti, tak potom dospejeme k podobnému zmätku a to by bolo poškodenie našej mládeže, ktoré si tu naozaj nepotrebujeme pripustiť.

Tieto veci sa dajú dobre načítať, pochopiť a porozumieť, ako sa voči tomu brániť v knihe, ktorú som prekladal a odporúčam vám si ju načítať.

Volá sa Nová tolerancia. Je to kniha, ktorá hovorí o tom, že tolerovať neznamená chápať, že všetci môžu všetko a že všetko je dobré.

A keď je všetko dobré, potom nemám proti ničomu zlému nič povedať, pretože to by som bol nenávistný človek. Tak toto nie je pravda, je to lož.

Vyjadrovať svoje názory, stáť si za nimi a byť rešpektovaný druhými ľuďmi, presne to je tolerancia. A zároveň, áno, musím povedať, ži a nechaj žiť. Aj tí druhí môžu žiť, ako sa im páči. Ale nebudeme zvelebovať a hovoriť, že je výborné a dobré, keď muži strácajú mužnosť a ženy ženskosť. Keď budeme hovoriť, že je správne meniť si pohlavie. Keď budeme hovoriť, že je správne robiť si v živote, čo len chceme.

Ja sa držím jedného dôležitého hesla: „Všetko môžem, ale nie všetko osoží.“ Všetko môžem, ale nie všetko je dobré.

Toľko citát. Je to citát jedného filozofa, ktorého meno je apoštol Pavol.

A ja dodám, dobrého je treba sa držať a zlého je treba sa vystríhať. Som presvedčený, že toto môže priniesť Slovensku dobré veci. A nie tolerancia čohokoľvek, čo nás len napadne, robme si v živote čo len chceme.

Toto nie je dobrá cesta životom.