Veľký piatok – deň ukrižovania Ježiša Krista. Človek zabil Božieho Syna, a ten zostúpil do ríše smrti. Toto si dnes pripomíname, nad tým hĺbame, aj trúchlime. Bolo to pre hriech človeka, bolo to za mňa, smrť okúsil namiesto mňa. Namiesto nás. Aby sme tak mohli získať slobodu. Na to bola potrebná smrť.
Prajem a vyprosujem pochopenie tejto vzácnej veci tým, ktorí ju nemajú.
Ako je u nás doma na Veľký piatok, keď si pripomíname Ježišovu smrť? Ticho. Sme ticho.
Tu je rozhovor s mojou manželkou Andreou, ktorý bol vysielaný na Rádiu Slovensko na Veľký piatok.
O zomieraní, doprevádzaní tých, čo tu na zemi končia svoju púť. Všetci budeme zomierať, ale môžme/máme sa na to vlastné zomieranie pripraviť, a učiť sa pomáhať tým, ktorí odchádzajú. Je to dôležité aj preto, že dlhodobo chorých a ťažko zomierajúcich bude postupne viac a viac. Potrebujeme sa na to pripraviť aj v spoločnosti, aj dobrými zákonmi.
Dodávam, aj duchovne. Písmo v Liste Rimanom 3.23 hovorí: „Všetci zhrešili, a sú ďaleko od božej slávy.“
No je tu, v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, aj dar božej milosti a pokoja s Bohom. Kto ho prijme vierou, bude žiť naveky. Vyprosujem túto vzácnu skutočnosť tým, ktorí ju nepoznajú, aj tým, ktorí sa z nej dnes ešte vysmievajú.
