Som rád, keď sa mladí ľudia zaujímajú o fungovanie štátnych inštitúcií. Boli to študenti Trnavskej univerzity, odbor prekladateľ-tlmočník.

Ukázal som im priestory našej Ústavodárnej inštitúcie. Prezreli sme si Informačný panel o ceste k novodobej samostatnosti Slovenskej republiky, zároveň som im porozprával o základnom fungovaní NR SR. Pri posedení na káve mi vyjadrovali svoje pohľady na spoločenskú situáciu.

Zaujímavým podnetom bolo, že tzv. „vlaky zadarmo“ nie je niečo, čo skutočne pomáha každému študentovi. Nejeden študent je v situácii, že do školy nejazdí vlakmi, ale autobusmi. A na to niet „autobus zadarmo.“ Na Slovensku poznám viacdetné rodiny, ktoré dajú mesačne na cestovné veľa desiatok eur. Skutočne je to ťažko zvládnuteľná položka. Aj takéto veci pri dobre populisticky znejúcom nápade „vlaky zadarmo“ treba vedieť dotiahnuť do konca. Takže aj autobusy zadarmo pre študentov.

Chcem sa poďakovať mužovi, ktorý študentov priviedol. Je to Ír žijúci na Slovensku, Aaron McCauley, lektor komunikačných schopností. Vo svete si našiel slovensku Martu, čo si vzal za manželku a prišli bývať sem. A sú to naši susedia! Poznáme sa už dosť rokov. Som mu vďačný za to, že mu záleží na rozvíjaní potenciálu mladých ľudí na Slovensku a preto sa im venuje aj takýmto spôsobom. To on prišiel za mnou s nápadom ohľadom tejto návštevy. Vďaka, Aaron!