Ľudský život je jedinečným darom od Boha a je potrebné ho prijať so všetkým, čo k nemu patrí. Okrem lásky, radosti a úspechov k nemu patrí i bolesť, choroba, ale aj smrť. Pokojný odchod zo života a zmiernenie bolesti či utrpenia pre odchádzajúcich a ich rodiny by malo byť v centre spoločenského úsilia, nie na jeho okraji.

To, čo k životu patrí, tomu by sme sa nemali brániť ani odmietať o tom hovoriť. Dôstojný odchod zo života je predsa želaním každého z nás a týka sa to nás všetkých. V medicíne sa prístup, ktorý zlepšuje kvalitu starostlivosti o odchádzajúcich pacientov a ich rodín, nazýva paliatívna starostlivosť alebo paliatívna medicína.

Paliatívna medicína je zameraná na približne posledný rok zostávajúceho života s nevyliečiteľným ochorením. Venuje sa komplexnej starostlivosti. Tak zo zdravotného, sociálneho či duchovného pohľadu. Som hlboko presvedčený, že potrebujeme viac takéhoto prístupu a starostlivosti. Je to vo vyspelom svete bežný prístup, ktorý štát na všetkých úrovniach podporuje.

Čo vlastne znamená slovo “paliatívna”? Je to slovo latinského pôvodu, ktoré znamená prikrývka, plášť. Paliatívna medicína sa stará o pacientov s nevyliečiteľnou chorobou a symbolicky “prikrýva” ich bolesti a iné symptómy – ako problémy s dýchaním, zmätenosť, vracanie a pod. 

Na Slovensku vznikli prvé oddelenia paliatívnej starostlivosti pred 20 rokmi. Odvtedy žiaľ mnohé zanikli, pretože zdravotný systém v našej krajine im neumožnil prežiť. O to viac ma trápia správy o veľkom plytvaní v slovenskom zdravotníctve!

Hoci sa nám podarilo definovať všetko potrebné v našich zákonoch, v praxi štát zlyháva. Máme nedostatok lekárov, špecialistov zaoberajúcich sa paliatívnou medicínou. Bez nich nie je možné vytvoriť tzv. minimálnu sieť. Ďalším problémom je, že zdravotné poisťovne odmietajú platiť paliatívne oddelenia s odôvodnením, že dostatočne zabezpečujú všetku potrebnú starostlivosť na iných oddeleniach, a teda paliatívnu starostlivosť nepotrebujú. Podporujú radšej liečebne dlhodobo chorých, ktoré sú socialistickým reliktom a absolútne neadekvátnou odpoveďou na potreby umierajúcich a ich blízkych.

Hospicová starostlivosť je užšou súčasťou paliatívnej medicíny. Je to starostlivosť lekárov a sestier ako aj opatrovateľov o pacientov zomierajúcich na nevyliečiteľné ochorenie buď v domácej starostlivosti (domáci paliatívny/hospicový tím) alebo v posteľovom zariadení (hospic), pretože je potrebné denne zisťovať, či netrpia neznesiteľnými fyzickými, psychickými alebo spirituálnymi príznakmi. Lekár je neoddeliteľnou súčasťou tímu. Zdravotné poisťovne hradia asi 60% nákladov na túto zdravotnú starostlivosť. Pacienti a ich rodiny si musia časť zdravotnej starostlivosti v hospicoch priplácať nemalými sumami.

Paliatívna medicína a paliatívna starostlivosť sú už v mnohých európskych krajinách etablovanou zdravotnou praxou.

Dnes existuje jediné oddelenie paliatívnej starostlivosti. Oddelenie paliatívnej medicíny a klinickej onkológie NOÚ v Bratislave, ktoré má k dispozícií 4 lekárov a 19 zdravotných sestier, ktorí sa starajú ročne o 200 pacientov. Lekári sú pod neustálym tlakom a musia sa vysporiadať okrem medicínskych aj s etickými otázkami.

Myslím si, že je dôležité, aby sme sa rovnako ako dôstojnej starobe venovali a vytvárali podmienky v našej spoločnosti i téme dôstojného odchádzania. Aby sme vytvorili lepšie podmienky pre lekárov s týmito pacientami a ich rodinami, ktorí spoločne s nimi prežívajú posledné chvíle lúčenia. Potreba je o to naliehavejšia, že starších ľudí bude v našej spoločnosti neustále pribúdať.

Práve posilnenie paliatívnej starostlivosti napomôže tomu, aby nám naši blízki a raz aj my sami neodchádzali na druhý svet v utrpení, niekde na vyležaných nemocničných lôžkach. Je čas otvoriť tému a položiť si otázku, čo sme ochotní v tejto veci spraviť. Týmto malým príspevkom som chcel dať tému paliatívnej starostlivosti viac do pozornosti laickej ale i odbornej verejnosti. Aby sme si naliehavosť riešenia jej nedostatočnej podpory uvedomili skôr, ako sa s ňou osobne stretneme. Vtedy už bude neskoro.