Dnes som na volebnom sneme KDH v Žiline, ktorý som nazval „festivalom demokracie.“ Táto strana dodržuje pravidlá svojej organizácie, opiera sa o solídnu členskú základňu a majú svoju pevnú a dlhú históriu – na čo môžu byť právom hrdí.

Sú tu generácie „kádéhákov“, neraz aj z tej istej rodiny. Ctia si kresťanskú vieru a jej hodnoty prinášajú do politickej demokracie.

Som rád, že som minulý rok v júni pri modlitbách za Slovensko a náš parlament porozumel, že mám za nimi ísť a povedať, že im mám pomôcť dostať stranu do parlamentu. Pochopil som vtedy aj to, že sa môže stať, že im pomôže moja účasť, ale možno sám zvolený nebudem. Možno to už nebude moja cesta do politiky a ľudia, ktorí ma budú voliť, to neprijmú. Aj tak som to rád urobil. Oni to akceptovali a potvrdili, že aj niektorí z nich sa modlili, či taký krok urobím. Aj predseda, a to si vážim.

Vážim si aj Vašu dôveru, všetkých, ktorí ste ma zakrúžkovali na kandidátke Kdh.

Stále som však srdcom evanjelizátor. Záleží mi na tom, aby ľudia spoznali Ježiša Krista a Najvyššiu autoritu, Zvrchovaného Boha, osobne a blízko. Aj v politike to potrebujeme, lebo z toho pramení zdravá pokora a úcta ku stvorenému svetu, k človeku a jeho dôstojnosti a ďalším hodnotám. Ak robíme politiku bez toho, staneme sa pyšnými a sebastrednými pánmi svojho malého sveta a súťažíme s druhými. To ozaj nechcem.